Martin Bútora: Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme by Ján Štrasser

Martin Bútora: Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme Reviews

• 
  Martin

  Martin Bútora je náš novodobý TGM. Nikto sa mu nevyrovná. Drží sa pri zemi, a tak je jednoduché si predstaviť, v akej hlbokej vzdialenosti od neho sú prakticky všetci súčasní slovenskí politici. Veľmi dobrý rozhovor na 300 stranách,osobný najmä v období pred 1989, po 1989 sa Štrasser pýta trochu menej na osobný život a trochu viac na spoločnosť ako celok.
• 
  Jan

  Tešil som sa na túto knihu a povedal by som, že Štrasser si zaslúži poklonu: bol na rozhovory výborne pripravený a napriek jeho úcte k respondentovi našťastie neskĺzol do automatickej súhlasej pózy. Viackrát Bútoru buď pritalčil, aby viac argumentoval, alebo poskytol svoj alternatívny pohľad na konkrétne spoločenské javy či udalosti.
  
  Bútora má zjavne rád Slovensko, Slovákov (aj Čechov a Maďarov) a táto pozitívna emócia presakuje zo stránok tohto projektu, z ktorého sa veľa dozvie aj človek, ktorý všeličo o Bútorovi už vedel. (Asi ste nevedeli ako sledoval vývoj vojny v Kórei z tabule na Hviezdoslavovom námestí.)
  
  Pri čítaní sa nedalo nezamyslieť nad tým, či by toho Bútora dokázal tak veľa, napríklad ako veľvyslanec v USA, ak by vo Washingtone pracovel dnes, v našich digitálnych časoch - pri (vnímanej) potrebe sledovať sociálne média a kŕmiť ich obsahom s nízkou životnosťou.
  
  Do 300 strán sa zmestilo veľa a podľa môjho názoru by pár vecí zážitok ešte zlepšilo. Napríklad, keby autori pamätali na čitateľa, ktorý má 35 rokov a menej. Niektoré pasáže o bývalom režime jemu/jej nebudú úplne zrozumiteľné. (Niečo unikne, ale atmosféra tých rokov je sprostredkovaná jasne.) Tiež by bolo zaujímavé prečítať si viac nielen o tom, ako Bútora uvažuje, ale tiež napríklad ako pracuje.
  
  Snažím sa hodnotiť túto knihu nezávisle od miery do akej súhlasím s názormi respondenta. Na niektorých miestach prejavuje pokoru (na str. 248 napríklad uznáva, že možno autorkratické režimy zvládnu niektoré výzvy lepšie než demokracie), ale na iných miestach tlmočí presvedčenia, ktoré sa možno bijú so skúsenosťami v Európe za ostatné dve tri desaťročia. (Napríklad viera, že diskusie a vzdelávanie splodia v demokratickej spoločnosti racionalitu, sebareflexiu a veľa dobrého sa dokonca aj mne zdala neprimerane optimistická.)